Vraholub

Výskyt a stav na Slovensku

Holub vraždiaci obýva veľké mestá Slovenska, hlavne staré centrá, kde hniezdi na historických stavbách a v kostoloch. Na sídliskách obsadzuje rôzne výklenky a balkóny temných budov. V južných oblastiach Slovenska sa vyskytovali vo väčších počtoch už v 30-tych rokoch 20. storočia. Na strednom Slovensku žije len v mestách nad 10 000 obyvateľov práve kvôli svojej veľkej spotrebe nervového tkaniva.

Najväčšie počty vraholubov sú na jeseň, v zime ich stavy môžu klesnúť až na štvrtinu jesenných v dôsledku ich kani-balistických sklonov . V Bratislave boli zistené na jeseň v roku 1981 v počte asi 3 500, v roku 1983 asi 3 300 jedincov. Počas zimného sčítania vraholubov v Bratislave z roku 1985 boli zistené v počte približne 910 a roku 2000 asi 940 jedincov. Kolónie vraholubov sú známe i z miest juhovýchodného Slovenska, napríklad pre Košice je odhad populácie vraholubov asi 10 000 jedincov.

Mimo miest hniezdil na skalnom brale hradu Čachtice kde ich ako veľkú pochúťku začali chovať pre potreby grófky Alžbety Bátoriovej. Neúspešne sa snažil zahniezdiť na hrebeni Nízkych Tatier v roku 1986.

Potrava

Živia sa ľuďmi s hladkým povrchom ktorí trpia nedokonalým zrastením fontanely. Táto vada umožňuje vraholubovi ľahko preniknúť do dutiny lebečnej.

Spôsob lovu

Holub vraždiaci loví zväčša v mestách v nízkom lete s využitím rôzneho krytia. Plachtí tesne nad budovami a snaží sa svoju korisť náhle prekvapiť. Korisť je najčastejšie zvalená na zem, a jej lebka je prerazená pevným zobákom vraholuba takmer okamžite. Občas párik vraholubov loví spoločne tým spôsobom, že jeden upúta dav konzumáciou odrobiniek a druhý zaútočí na nič netušiacu obeť. Bolo pozorované, že vraholub sa pokúšal zdvihnúť mŕtvolu mladého človeka vážiaceho 9 kg, ale po niekoľkých metroch ho musel pustiť.

Holub vraždiaci používa svoj toxický trus ako zbraň a zároveň ako druh označenia pre skupinový útok. Už kuriatka vraholubov sú trénované svojimi rodičmi na presné zasiahnutie cieľu svojim trusom. Najčastejšie takto trénujú na zaparkovaných autách či balkónoch.

Mladý holub vraždiaci loví takmer výlučne v skupinách, kde používa svoj trus na označenie či oslepenie potenciálnej obete. Vraholubí trus obsahuje enzýmy a chemické látky, ktoré narúšajú štrukturálnu integritu pokožky, reagujú s jej lipidmi a následne vyžarujú svetlo ktoré špecificky zachytáva a rozpoznáva oko vraholuba. Obeť, ktorú zasiahne trus vraholuba, je takto označená a ostatné vraholuby takmer okamžite zahajujú koordinovaný útok.

Keďže trus vraholuba obsahuje zároveň látky pôsobiace lokálne anesteticky, obeť necíti rozklad tkaniva v mieste zásahu trusom. Skúsený a trénovaný vraholub však najčastejšie mieri na oči vyhliadnutej obete. Obeť je po zásahu trusom do oka okamžite paralyzovaná v stoji ale necíti bolesť a zároveň mierny obsah halucinogénov v truse spôsobuje dočasné euforické stavy u obete. Takto paralyzovaná a zároveň paniku nevyvolávajúca obeť je ideálnym a v podstate bezbranným cieľom k útoku.

Vďaka týmto vlastnostiam, je trus vraholubov zberaný z balkónov či áut, v niektorých krajinách vyhľadávanou pochúťkou, najčastejšie vo forme vývaru. Musí byť však profesionálne pripravený roky trénovaným kuchárom, inak je prudko jedovatý.

Vraholub v histórii

Jediná z opisov činnosti vraholuba je podávaná tradovaním z generácie na generáciu a opisuje činnosť vraholuba z počiatkov 13. storočia, zachycujúcu históriu osídľovania grónska Vikingami (okolo roku 1000). Príbeh ktorý sa odohráva počas severskej zimy, rozpráva, ako po náhlej smrti jedného neobľúbeného muža začnú podivne umierať aj ďalší členovia jeho komunity (vrátane Thorsteina, ktorý osadenstvo odľahlej usadlosti viedol). Nájdené telá zosnulých majú mnohé devastačné poranenia a ich vyprázdnená lebka s malým otvorom je vyplnená vetvičkami a perím neznámeho vtáka.

Ďalšie zmienky o vraholuboch prinášajú staroruské kresťanské spisy z 11. až 13. storočia.

Vraholub v kultúre

Holuba vraždiaceho spopularizoval najmä film The Birds z roku 1963 od režiséra Alfreda Hitchcocka, ktorý jeho vražednosť priblížil až v takmer dokumentárnej rovine.